Keď naši chlapi makajú

Autor: Veronika Velkova | 1.6.2012 o 10:44 | (upravené 1.6.2012 o 10:56) Karma článku: 3,89 | Prečítané:  464x

Zas sa moje myšlienky potulujú kade tade. Raz zabočia sem, inokedy tam. Poznáte ten čas, kedy by ste mali robiť milión iných veci a vy robíte milión prvú? Akosi takto som dopadla aj ja. Stačilo len zavolať : „Prídeš mi pomôcť?“

Trocha prekvapená (veď sa „učím“) som len začomrala „Uhm“, dosť hlasné, aby sa v dome dostalo o poschodie nižšie. Postavila som sa zo stoličky, zišla som to jedno poschodie, obula som sa a vyšla som von. Tam na mňa čakalo, hm...

„Povedal si, že sa ideš hrajkať.“ a s údivom som sa pozerala na dvor. Na vybetónovanej ploche za domom mi len strčil do ruky veľké kožené rukavice. „Podržíš mi toto, dobre?“ Prikývla som, čo iné sa dalo robiť.

Predo mnou stál veľký kovový stôl, kus železa a vedľa peň, na ktorom bola len tak na rýchlo klincami pribitá  kovadlina. Prišli ste na to? Vlastne som sa na tú chvíľku stala kováčskym učňom. Naši chlapi si totiž kúpil pokazenú hračku - vyhňu z kovošrotu.  Prečo nie, vonku je okolo 25°C a mi si ešte nakladieme ohník.   Strčil mi do ruky kus železa a začal. Bil po ňom kladivom.

Ja som si pripadala ako v rozprávke, v ktorej sa mladík vydal na vandrovku, aby sa podučil nejakému remeslu. Potom sa vrátil domov a zobral si za ženu svoju milovanú. Až na to, že ten mladík je žena (teda ja), že som sa vôbec nevydala na vandrovku a že ma našťastie doma nečaká žiadna žena, ktorú by som si mala vziať. Ale no, späť k realite.

Spočiatku som len pozorovala a robila len to, čo mi povedal. Dvihni vyššie, polož, teraz to otočíme. Znova do ohňa. Vyzeralo to celkom zaujímavo. Celý ten proces. Ako to sčervená. Ako sa neskôr poddá. Začala som sa okolo trochu viac motať. Nebola som už tak nemotorná. Pridala som jeden dva uhlíky, rozžíhala oheň.

A vtedy, vtedy môj milovaný braček odišiel. A kto by to nevyužil? Ja som musela. Prečo by som nevyrobila katastrofu, ak sa mi sama ponúkla.  Hneď som zakotvila pri veľkej kope železa a začala sa v nej prehrabávať. Netušila som, čo môžem použiť.  Vytiahla som taký roxor, možno z neho niečo vykúzlim. Ale nie! Vrátil sa. Žiadna „catastrophe“ sa nekonala.

Stal sa zo mňa hlavný strážca ohňa. Už sme sa „nehrali“ veľa. Ale na prvý pokus to stálo zato. Ak nie preto všetko kováčske ,tak som sa aspoň úspešne, hoci len na chvíľku, vyhla ne„učeniu“ .  Hoci mi chýba ešte množstvo zručností, snáď si vykujem aj čosi vlastné. Raz.  Okrem toho som zvedavá, s čím prídu nabudúce. Tkáčky stav mi totiž robí spoločnosť už teraz.  Hm, možno by to mohla byť vypaľovacia pec  alebo...

čiže: keď naši chlapi makajú, makám aj ja. *pravdaže, ak to nespravia sami

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?